Severné Krajiny

 

                                                                 História  Švédska

Prehistoria 9000 pr.n.l.- 1000 n.l.

Švédsko má tak isto  ako súsedné Norsko vysokú koncentraciu nástenných maleb, pričemž najviac ich najdeme v provincii Bohuslän. Najstarší však môžeme najsť v provincii Jämtland datovaných do roku okolo 9000 pr. n. l.

Základy švédského národa nelze určiť presne. Existencia silných kmenov zaznamenává na území Švédska už Tacitus okolo 100 pr. n. l. Následujúcie zmienky o kráľovstvách Svea Rike a Göta Rike. Pravdepodobne z dob, kdy si Svea podrobila druhú z ríšu, pochádza súčasný názov Sverige (Švédsko).

Roku 1349 sa z Norska rozšírila morová epidemia, ktorá značne snížila počet obyvatel Švédska.

Vikingové

Vikingové ovládli okolo 8.-11. storočia značnú čásť Europy, švédští vikingové smerujúcí hlavne na východ, kde boli označováni ako Varjagové, dobyli Kyjev a Novgorod. Dostali sa až do Turecka a stretli sa s Arabmy.

Sverkerovci, Erikovci a Folkungovci

V 11. storočí sa na Švédskom tróne striedajú zástupci dvoch domov a to rod Sverkerovcov a rod Erikov, ktorý boli v 12. storočí vystriedáni dynastií Folkungov. Folkungové sú známí svojimi vzájomnými často krvavými putkami. V dobe krále Magnuse II. žila asi najslávnejšia švédská svätica svätá Birgitta. jarl Birger, Torgils Knutsson, ako regent krála nezletiletého Birgera Magnussona a ďaľší sa pak zaslúžili o pripojenie Finska k Švédsku.

Kalmárská únia

V roku 1397 vznikla v Kalmaru Kalmarská unia. Najviac sa o nu svými štátnickými schopnosťmi zaslúžila Markéta I. Dánská. Únia zjednotila Švédsko, Norsko a Dánsko pod jednoho panovníka. Švédom sa ale často nezamlúvaly Dánské války s nemeckými mestami, kam smerovala väčšina švédského obchodu, což v 15. storočí viedlo k častým rozporom. Roku 1434 povstal majitel dolu Engelbrekt a od tej doby nebol král únie často na území Švédska ani pušten.

Roku 1477 bola založená najstaršia Univerzita v Uppsale.

Švédská samostatnosť

V roku 1523 sa králom stal Gustav I. Vasa a vytvoril samostatný švédský štát. Dynastie Vásovcov, pak vládla do roku 1659 a zahrnuje veľmocenské postavenie Švédska, zejména za krála Gustava Adolfa, ktorý doviedol Švédov k značným úspechom v tricaťročná vojna, ale nakoniec padol v bitke u Lützenu roku 1632.

Švédsko získalo značne územie, napr. pobaltské štáty, Pomoransko a daľšie. Po riskantnom prechodu zamrzlom Beltu vojská krála Karla X., povedal Mier z Roskilde z roku 1658 Švédsku južnú provinciu Skåne, Blekinge a Halland.

Koniec mocenského postavenia Švédska

Nástup mladého panovníka Karla XII. chceli využíť v tedx rozmáhajúce sa Rusko k upevneniu svojich pozíc. Car Petr I. Veľký začal obliehať švédske prístavy Narva, ale švédský král mu prichystal zdrcujúcu porážku (Bitva u Narvy). Tak začíná Veľká severní vojna, ktorá končí Nystadským mierom z roku 1721 a Švédsko ztráca pobaltske územia i svoje veľmocenské postavenie na úkor Ruska.

V dobe panovania následnika po Karlu XII. Ulrika Eleanora a zejména pak jejího manžela, švédského krála Fridricha I. bola kráľovská moc značne zredukována v prospech parlamentu Riksdagu, kde sa stretávaly zejména frakce čepcov a klobúkov. Až puč Gustava III. a jeho absolutistická vláda vrátila moc pevne do rukov krála.

Ztráta Finska a nástup rodu Bernadotte

Napoleonské vpjny a zejména boje s Ruskom viedly až k ztráte Finska roku 1809. Švédove, ktorí sesadili krála Gustava IV. Adolfa, hladali silného panovníka, ktorý by sa zároveň notne podriadil Rigsdagu. Takého ss podarilo najsť vo francúzskom maršálu Jeanu-Baptiste Bernadottovi neskôrším králi Karlu XIV. Janovi. Tomu sa podarilo získať Norsko na úkor Dánska zmluvou z Kielu.

Od Napoleonských vojen sa Švédsko neúčastnilo žiadného konfliktu. Rod Bernadotte vládne vo Švédsku do teraz.

Modernizácia Švédska

Švédsko sa od tej doby začalo meniť z prevážne zemedeľskej společnosti v silnú industriálnú zem, což za sebou ovšem prinieslo i odchod desiatok tisícov ľudí do USA. Rozvíja sa politická scéna.

Rozchod únie s Nórskom

Ačkoliv malo Norsko v únii značnú autonómii, silý v Norsku tendencia k osamostatneniu. Roku 1884 vzniká prvá Norská vláda. Hlavním bodom rozporu sa stala snaha Norov mať vlastné konzuly v zahraničí, ktoré návrhol král Oskar II. trikrát vetoval. Pomalu sa schylovalo k vojne a obidvoje zeme provedly niekoľko vojenských cvičení. Norsko sa chcelo odtrhnúť, což král podmieňoval mimo iné referendom. To sa v Nórsku uskutečnilo s jednoznačným výsledkom pre rozdelenie únie. Po schôzkách v Karlstadu pak došlo k mierovému rozdeleniu oboch zemí. Nórsku korunu nabídnutu rodu Bernadotte král Oskar II. odmietol.

Moderne dejiny

Švédsko zostalo neutrálne v oboch vojnách a využilo svoje narodného bohatství k posílnení priemyslu a stalo sa jednou z najbohatších zemí. Roku 1995 vstúpilo do EU.

V súčasnosti vo Švédsku vládne král Karel XVI. Gustav, následník trónu je princezna Victoria Švédská