Severné Krajiny
Rusko | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Rusko a Ruština
Rusko , (oficiálním názvom Ruská federácia), je s rozlohou 17 075 400 km² najväčšou zemou na svete. Zahrnuje značnú časť východnej Europy a takmer celú severnú Aziu. S počtom 141,9 milionov obyvatelov je Ruská federacia deviata najľudnatejšia zem na svete. Susedy Ruska sú (od severozápadu proti smeru hodinových ručiček): Norsko, Finsko, Estonsko, Lotyšsko, Bielorusko, Ukrajina, Gruzínsko, Ázerbájdžán, Kazachstán, Čína, Mongolsko, znovu Čína a Severná Korea. Prostrednictvom Kaliningradskej oblasti, strategické západné exklávy, ďalej susedí s Litvou a Polskom. Ruské Kurilské ostrovy sú na dohlad od Japonska a z ruské Čukotky je veľmi blízko na Aljašku (USA). Územie je rozdeleno do 11 časových pásiem. Rusko je hlavním následnickým štátom Sovietského zväzu, ktorý sa rozpadol roku 1991; prevzalo jeho miesto v Rade bezpečnosti OSN a je vodčím členom Společenstvá nezávislých štátov. Je aj členom G8, OBSE, OSKB, SCO, APEC a dalších medzinárodních organizácí. Ruské hospodárstvo sa po velkej kríze 90. rokov opäť zaradilo medzi prvú desiatku svetových ekonomik. Medzi štáty sveta má najvetšie zásoby prírodních zdrojov] — nerastných surovín, ropy, zemného plynu, dreva, pitnej vody — a je považovan za energeticky sebestačný štát. Geografia  Rusko je s 17 milionov kilometrov štverečním najväčším štátom na svete. Na západe hraničí s pobaltskými republikami a Baltským morom, na východe potom s Tichým oceánom. Reliéf je prevážne rovinatý, mimo pohoria Ural, ktoré tvorí hranice medzi europským Ruskom a Sibirou a Kavkazom s najvyššou horou Elbrusom (5642 m). Na východ od Uralu leží jedna z najväčších nížin sveta - bažinatá Západosibirská rovina, pretékaná veletoky Obu s Irtyšom a Jenisejom. Najvyšší je Altaj s četnými ledovcami na západe, ktorý zasahuje na územie štyroch štátov. Z Altaje vybieha na východ horské pásmo Sajan a na mongolskej hranici vrcholí Východní Sajan. Na severovýchode od nej jazero Bajkals hľbkou 1637 m predstavuje najväčšiu zásobárnu sladkej vody na svete a zároveň jedinečný ekosystém. Za Bajkalom sa na rozsáhlom území striedajú náhorné plošiny (Vitimská, Aldanská) s dlhými horskými vrcholmi(Jablonový, Stanový) až k Ochotskému moru. Najvýchodnejšie Čukotské pohorie prostupuje poloostrov Čukotku, ktorou necelých 100 km široký Beringov prieliv delí od Aljašky. Posdľz Beringova mora sa na juhovýchod tiahne Korjacké pohorie, ktoré na Kamčatskom poloostrove prechádza v pohorí oddelené s nížinou rieky Kamčatky od pásma vysokých a činných sopiek lemujúcích tichomorské pobrežie. Ruskú federaciu obklopuje more troch svetových oceánov(Severného ľadového, Tichého a Atlantického). More Severného ľadového oceánu sú pomerne melká a po väčšinu roku je pokrívá súvislá vrstva ľadu.Vlastnosti morá Tichého a Atlantického oceánu sú zcela odlišné. Vody týchto moriach zamrzajú len na krátke obdobie, prípadne vôbec a sú veľmi bohaté na ryby. Ruské rieky patria aj k úmoriu troch oceánov. Najväčšou riekou Ruskej federácie je Jenisej, najdľhší Ob spolu s Irtyšom a hospodársky najvyužívanejšia Volha. Vyskytuje sa tu aj vela jazier rozmanitého pôvodu a velikostí. PodnebieRusko je rozsiahlou zemou, a proto tu najdeme niekoľko rozdielných klimatických oblastí. Pre počasie v severnom a strednom Rusku je charakteristické veľké striedania teplot v priebehu roka. Jar a jeseň sú o nieco studenejšie ako v strednej Europe.Na druhej strane sú zimy podstatne chladnejšie a to nielen na severu,ale aj v centrálnom Rusku. Na juhovýchode, v oblasti stepí sú veľmi nízke teploty v zime a naopak veľmi vysoké v léte, kde aj málo prší. Na čierno morskom pobreží sú zimy mierne a leta príjemne teplé.Pre oblasť Sibirie sú typické veľké nízke teploty v zime, leta sú krátke a viacerými srážkamy. Celá Sibír a ďaleký východ sa nachádzajú v pásmu stálej zmrznutej pôdy, ktorá pôsobí značné problémy pri výstavbe. Podnebné pásy: Polarní pás (najsevernejší oblasti), mierný pás, subpolarní pás, subtropický pás (pobrežie Čierneho mora). Mesta
ObyvatelstvoNárodnostné složenie obyvateľstva
Rusko je deviatým najludnatejším štátom sveta, avšak počet jeho obyvateľ od 90. rokov klesá; odhad pre rok 2008 hovorí o 141 888 900 obyvateloch,což je o 3,3 miliónov menej ako pri oficiálnom čítánia roku 2002. Úbytok obyvatelstva sa v posledných rokoch zpomalil a je čiastočne vyvažovani migraciami. Rozmiestnenie obyvateľstva je nerovnomerné: väčšina (79,3 %, tj. cez 100 miliónov) obyvatelov žije v menšej europskej časti, zatím čo obrovská územia Sibirie sú takmer lidoprázdne – preto činí priemerná hustota osídlenia iba 8 obyv./km². Rást počtu obyvatelov v súčasnej dobe pokračuje v niektorých južních oblastiach Čečensko, Ingušsko, Dagestán atd.), najviac se naopak vylidňuje jednak severovýchod, jednak oblasti europského západu (Pskovská, Smolenská, Novgorodská oblasť). Priemerná dľžka života je 67 rokov s výrazným rozdielom medzi pohlaviami: 60,5 rokov u mužov a 74 u žien.   Národnostné zloženie a jazykyOficiálním jazykom celého štátu je ruština, ktorú ovládajú prakticky všetci obyvatelia Ruska; niektorí autonomní celky vedla ruštiny používajú miestné jazyky (tatarština, čuvaština ad.) – celkom tak Rusko oficiálne hovorí 31 jazykmi. Jediným oficialním písmom je cyrilika, v nej musí byť zapisávane úradné dokumenty, čo platí i pre jazyky, ktoré používajú aj latinku. NáboženstvoNajväčšie zastúpenie ma v zemi pravoslavné kresťanstva; dominantnej cirkvi je Ruská pravoslavna církva,k nej sa hlási viac ako polovica obyvateľstva a ktorá je uznávana ine veriacimi ako symbol kulturného dedictva Ruska, preto že je Rusko sekulárním štátom; kresťanstvo bolo ruským štátním náboženstvom od roku 988a ani v ere protináboženského Sovietského zväzu, kde bola cirkva kruto prenásledována, nebol jeho vliv scela potlačený a po rozpadu SSSR opäť stúpil. Druhým významným náboženstvom je sunnitský islám, jej vyznávajú zejména turktické národy a etnické skupiny Kavkazu. Ďalej sú tu komunity rímských a greckých katolíkov, protestantov, židov, buddhistov (Kalmycko, Burjatsko a Tuva); u niektorých národov Sibirie pretrvávajú pôvodné animistické náboženstvá. Členenie Ruska Rusko sa podla určenia môže členiť na 84 federálních subjektov rôzných druhov alebo na 7 federálních okruhov či 12 ekonomických rajónou. Federálné subjekty delí Ruskú federaciu na 21 federálních republik, 47 oblastí, 8 krajov, 6 autonomních okruhov, 1 autonomnú oblasť a ďalej na 2 federálne mesta. Poslednou dobou v Ruskej federaci sílí snahy o zlučovanie krajov, republik alrbo autonomních okruhov. V súvislosti s Putinovoucentralizačnou politikou sa hovorí o snežení počtu členských entity dnešních viac ako 80 až na 30. Autonomních okruhov by patrne zcela zanikly. Vedla Moskvy a Petrohradu sú najlidnatejšími celky Krasnodarský kraj, Moskevská a Rostovská oblasť a republiky Baškortostán a Tatarstán. Najväčším celkom je republika Sacha, ktorá sa svoju rozlohou (cez 3 miliony km²) vyrovná trom štvrtinám rozlohy Europskej unie; žije tu však len 950 000 obyvatelov. VodstvoHlavný problém vodných tokov a jazier Ruskej federácie jeznečistenie riek a vodných diel poľnohospodárskou činnosťou. To jedôvod, prečo vodné objekty nevyhovujú európskym normám a potrebám.Podľa zákona sa 76 % vody používa na zásobovanie obyvateľstva pitnouvodou a liečebné účely a 24 % sa využíva v priemysle. V krajine je asi 300 minerálnych prameňov - Essentuki, Piatigorsk, Železnovodsk, Kislovodsk (Severný Kaukaz), Belokuricha (Altaj), Marcipánova voda (Karélia), Macesta (Čiernomorské pobrežie Kaukazu) a iné. ÚmoriaBrehy Ruskej federácie obmýva 12 morí, ktoré patria trom úmoriam oceánov a Kaspickému moru:
JazeráRuská federácia je krajina jazier, hoci veľkých jazier je tam málo.Ich celkový počet prevyšuje počet 2,7 miliónov a ich rozloha je väčšiaako 400 000 km² (bez najväčšieho - Kaspického mora, ktoré má zhruba 371 000 km²). Jazerá na území Ruskej federácie (podľa rozlohy):
RiekyÚzemím Ruskej federácie preteká vyše 2,5 milióna riek. Najvodnatejšia z nich je rieka Jenisej tečúca strednou Sibírou. Väčšina ruských riek vteká do Severného ľadového a Tichého oceánu. Bezodtokové Kaspické more zásobuje vodou rieka Volga, ktorá je najdlhšou riekou Ruskej federácie a zároveň jedinou, ktorá sa vlieva do tohto mora. Je tiež najdlhšou riekou Európy a piatou najdlhšiou riekou sveta. Rieka je spojená s kanálmi Baltského, Bieleho, Azovského a Čierneho mora a s riekou Moskva. Ostatné rieky: Jenisej, Ob, Lena, Irtyš, Amur, Angara, Volga, Don, Oka, Moskva, Neva, Ural, Dneper, Severná Dvina, Pečora, Selenga Ekonomika
V ekonomickej aktivite má dominantné postavenie metropole Moskva, ktorá, ačkoliv má iba desatinu obyvatelov zeme, tvorí hrubý domácí produkt z jednej tretiny; je tu aj najvyššia životná úroveň v zemi. V priemyslu si aj ešte významný podiel drží ďalšie veľké mesta v europskej a juhovýchodnej části štátu. Severovýchod – Sibir a ďaleký východ – pak slúží predovším ako surovinová základna. Ťažba surovínHlavními ťažbami surovín sú ropa, zemní plyn, hnedé uhlie a nikol.Významnými komoditami rastlinnej a živočišnej výroby sú zemiaky,jačmen, pšenica, luštenina, cukrová repa; hovedzie, drúbežie a skopovémäso; rybolov. Rusko má ohromné zásoby ropy a titanu. V zemi existujúveľké společnosti, zamerané na ťažbu ropy (Jukos, Sibneft, Juganskneftegaz) Statistika
Gosudarstvennyj gimn Rossijskoj Federacii ("Štátna hymna Ruskej federácie") je hymna Ruska. Bola prijatá v roku 2000. Melódia zostala z pôvodnej hymny Zväzu sovietskych socialistických republík, no text bol upravený.
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Ruská federácia | |||||
| |||||
| Národné motto: nie je | |||||
| Štátna hymna: Россия, священная наша держава | |||||
 | |||||
| Miestny názov | |||||
| • dlhý | Российская Федерация | ||||
| • krátky | Россия | ||||
| Hlavné mesto | Moskva 55°45′ s.š. 37°37′ v.d. | ||||
| Najväčšie mesto | Moskva | ||||
| Úradné jazyky | ruština v jednotlivých subjektoch ďalšie | ||||
| Štátne zriadenie | republika Dmitrij Medvedev Vladimír Putin | ||||
| Vznik | 12. jún 1990 (862) | ||||
| Susedia | Nórsko, Fínsko, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Bielorusko, Ukrajina, Gruzínsko, Azerbajdžan, Kazachstan, Mongolsko, Čína, Kórejská ľudovodemokratická republika, Japonsko, Spojené štáty americké | ||||
| Rozloha • celková • voda (%) | 17 075 200 km² (1.) 79 400 km² (0,5 %) | ||||
| Počet obyvateľov • odhad (2007) • sčítanie (2002) • hustota (2007) | 142 502 000 (9.) 145 166 731 8,3 /km² (179.) | ||||
| HDP • celkový • na hlavu (PKS) | 2005 1 575 561 mil. $ (10.) 11 041 $ (60.) | ||||
| Index ľudského rozvoja (2003) | 0,795 (62.) – stredný | ||||
| Mena | ruský rubeľ (=100 kopejok) (RUR) | ||||
| Časové pásmo • Letný čas | (UTC+2 až +12) (UTC+3 až +13) | ||||
| Medzinárodný kód | RUS / RU | ||||
| Medzinárodná poznávacia značka | RUS | ||||
| Internetová doména | .ru (rezervovaná aj doména .su) | ||||
| Smerové telefonne číslo | +7 | ||||
Gimn_partii_bolshevikov.ogg (1363 KB)
Ruština
| Ruština (Русский язык) | |
|---|---|
| Štáty | Rusko a veľa susedných krajín |
| Región | Východná Európa a Ázia |
| Počet hovoriacich | 167 miliónov |
| Poradie | 7 |
| Klasifikácia | Indoeurópske jazyky |
| Písmo | Azbuka |
| Postavenie | |
| Úradný jazyk | Rusko, Bielorusko, Kazachstan, Kirgizsko, jeden zo 6 jazykov OSN |
| Regulátor | Ruská akadémia vied |
| Jazykové kódy | |
| ISO 639-1 | ru |
| ISO 639-2 | rus |
| ISO 639-3 | {{{iso3}}} |
| SIL | RUS |
| Wikipédia | |
| Adresa | ru.wikipedia.org |
| Pomenovanie | Википедия, свободнaя энциклопедия |
Pozri aj: Jazyk - Zoznam jazykov | |
| Základné frázy jazyka Ruština | ||||
|---|---|---|---|---|
| Áno | Да (Da) | |||
| Nie | Нет (Ňet) | |||
| Možno | возможно (vazmóžna) | |||
| Ahoj | Привет (Privét) - privítanie, Пока (Paká) - rozlúčka | |||
| Dovidenia | До свидания (Dasvidáňja) | |||
| Ďakujem | Спасибо (Spаsíbа) | |||
| Prepáčte | Извините (izviníťe) | |||
| Hovoríš po rusky? | Ты говоришь по-русски? (Ty gavaríš pa rúski?) | |||
| Ľúbim Ťa | Я люблю тебя .(Ja ľubľú ťibjá) | |||
| Všeobecná deklarácia ľudských práv | ||||
| ||||
Má tzv. plnohlasie (volos - vlas), č.,ž za tj, dj (sveča - svieca),'a, u za staré nosovky (pjať - päť, ruka), o, e za jery v silnýchpozíciách (deň,son - deň, sen), má rozvinutú párovú mäkkosť spoluhlásoka redukciu neprízvučných samohlások.
Prízvuk je voľný a pohyblivý.
V minulom čase nepoužíva pomocné sloveso (ja bral), v prítomnom čase nepoužíva sponu (brat doma).
Píše sa azbukou.
Výrazné stopy zanechal v ruskom jazyku cirkevnoslovanský jazyk, ktorý bol v Rusku pôvodným spisovným jazykom, a ktorého funkcie postupne preberala vznikajúca spisovná ruština.
Novodobý spisovný ruský jazyk sa utváral od 18. stor..
Najdôležitejšie frázy
(prízvuk je tu vyznačený dĺžňom)
- Добрый день (Dóbryj ďeň) - Dobrý deň
- Добрый вечер(Dóbryj véčr) - Dobrý večer
- Здравствуй(те) (Zdrástvuj(ťe)) - Dobrý deň/večer/ráno, Vitaj(te)
- Пока (Paká) - Dovi, Maj sa, Ahoj
- Извини(те) (Іzviňí(ťe)). - Prepáč(te)
- Как вас зовут (Kak vas zavút)? - Ako sa voláte?
- Меня зовут (...) (Мiňá zаvút (...)) - Volám sa (...).
- Пожалуйста (Pažálsta) - Prosím.
- Скажите пожалуйста, где туалет?(Skažíťe pažálsta, gďe tuaľét?) - (Povedzte) prosím Vás, kde je (tu) záchod?
- Мост (Most) - Most
- Гора (Gará) - Hora
Externé odkazy
- Rusko-slovenský/Slovensko-ruský slovník
- Stručný prehľad ruskej gramatiky z Rusko-slov. a slovensko-rus. slovníka pre školy od SPN
- Slovensko-ruské fórum
Raccija.mp3.mp3 (3307 KB)
