Založiť webovú stránku alebo eShop
aktualizované: 07.05.2011 11:02:54 

Severné Krajiny

Historia Estonska
                                                                                       História Estónska

Prvá príležitosť k osídlenia Estónska sa naskytla, keď približne pred 11 000 – 13 000 rokov z územia ustúpil kontinentální ľadovec. Najstaršie známe osídlenie v Estónsku bolo objaveno poblíž rieky Pärnu, v blízkosti mestečka Sindi (u vesnice Pulli na pravom brehu rieky Pärnu). Toto sídlisko vzniklo niekedy v 8. tisícstoročia pr. n. l.

Estónsko prijalo kresťanstvo po dobytí južnej části Estónska nemeckým križiackým Radom mečových bratrov a severnej části Dánskom. Celé Estónsko padlo do náručia západných zemí v roku 1227, keď križiaci získali kontrolu nad ostrovom Saaremaa. Okrem križiakov a Dánov bolo Estónsko postupne v náručí Švédska, Polska a nakoniec Ruska (od roku 1710 de facto a od roku 1721 i de jure, viz Nystadská zmluva). Ničmenej šľachta a vyššia trieda bola až do roku 1918 z prevažne večšina nemeckej národnosti. V priebehu druhé svetové vojny (konkrétne: na zimu roku 1939) rozhodol Hitler o vysťahovanie pobaltských Nemcov z Estónska. Večšina ich posluchla a do konca roka bolo do Nemecka presťahované cca 14 000 ľudí. Zbytok vysťahoval po vojne Stalin.

Po páde carského Ruska v dôsledku Velkej ríjnové revolucie vyhlásilo Estónsko 24. februára 1918 nezávislosť, čo sa nestretlo s pochopením na ruskej strane. Následovala vojna za nezávislosť, ktorá skončila víťazstvom estónských sil,  bolo potvrdené zmluvou z Tartu podpísanou 2. februára 1920. Estónsko si udržalo nezávislosť 22 rokov. Po večšnou tejto doby bolo parlamentná demokracia, v rokoch 1934-1938 vládol zemi autoritársky režim Konstantina Pätse. Národní parlament Riigikogu bol volen občanmi staršími 18 rokov.

Na základe tzv. tajného dodatku paktu Ribbentrop-Molotov uzavreného medzi Sovietským svazem a nacistickým Nemeckom bola zeme v júni 1940 obsazena sovietskými vojskami. Potej nastala doba ťažkých depresí, keď bolo veľa intelektualných a politických vodcov popravené, uveznené alebo deportováno na Sibir, včetne prezidenta Konstantina Pätse. V rokoch 1941-1944 bola zeme okupována nemeckou Tretou ríšou a potej znovu dobyta Červenou armádou. Následovalo dlhých 46 rokov sovietskej okupacie.

Estónsko obnovilo svoju nezávislosť  20. augusta 1991, pričom právne naviazalo na predvojnovou Estónskou republiku. 20. augusta bol z tohoto dôvodu vyhlásen štátním sviatkom, ničmenej najdôležitejšia štátni sviatok naďalej pripadá na deň nezávislosti, tj. 24. februára. Posledné ruské jednotky opustily zemi 31. augusta 1994. Estónsko sa stalo súčasťou NATO 29. marca 2004 a EU 1. mája  roku 2004

Po dlhých rokoch sporov podepsali Estónsko 18. mája 2005 hraničnou dohodou s Ruskom, ktorá lahko mení hranicie neformálne platnou od roku 1991. Estonský parlament Riigikogu dohodu ratifikoval 20. jún 2005. Parlament ničmenej k textu pridal preambuli, v ktorej sa odkazuje na neprerušenú pravnú kontinuity Estónskej republiky v priebehu sovetskej okupacie. Práve tento odkaz zpôsobil, že ruská strana následne stiahla svôj podpis z uzavrenej dohody a vyjádrila priania otázku hranic znovu otvoriť, pretože Estónsko opakovane zdôraznilo, že voči Rusku nema

žiadne územne nároky.

.

TOPlist