Tvorba webových stránok a eShopovZaložiť webovú stránkuZaložiť e-shop
aktualizované: 07.05.2011 11:02:54 

Severné Krajiny

Finsko teraz
                                                                             

  Fínsko 












































Fínská republika (zastarale Čuchonsko, fínsky: Suomen Tasavalta, švédsky: Republiken Finland) je severská zem v severovýchodnej Europe, ktorú omýva Baltické more na juhozápade, Finský záliv na juhovýchode a Botnický záliv na západe. Fínsko susedí na súši s Ruskom na východe, Švédskom na severozápade a Norskom na severu a na mori má spoločnú hranicu  s Estónskom. Pod fínskou suverenitou patrí aj souostrovie Ålandy na juhozápade od pobrežia, ktoré však má rozsiahlu autonomii.

Geografia

Fínsko je zemou tisícich jazier a ostrovov, presnejšie 187 888 jazier a 179 584 ostrovov. Jazero Saimaa je štvrté najväčšie v Európe. Fínská krajina je prevažne rovinatá s nízkými kopcami. Najvyšším bodom je Haltitunturi s výškou 1328 m. nad morom. Nachádza sa daleko na severu Fínska. Okrem veľa jazier krajine dominuje rozsiahle severské lesy, ktoré zaberajú asi 68 % súše, a trocha pôdy. Prevažná čásť ostrovov leží juhozápadnej (suostrovie Ålandy) a podél južného pobrežia vo Fínského zálivu. Fínsko je jednou z mála zemí na svete, ktorá sa stále zväčšuje. Od konca poslednej doby ladovej sa plocha zeme ďaka izostatickému zdvíhaný každý rok zväčšuje o zhruba 7 km2.

Podnebie južného Fínska je severské mierne. V severnom Fínsku, obzvlášť v Laponsku prevažuje subarktické podnebie charakteristické studenými, niekedy krutými zimami a relatívne teplým letom.

Priemerné teploty vo Fínsku v °C
Miestofebruárjúl
Helsinky−4,917,2
Jyväskylä−8,716,0
Sodankylä−12,714,3



Počasie významne ovlivňuje jak Golfský prúd, tak vnútrozemské podnebie západnej Sibirie. Teploty sa môžu, hlavne v zime, meniť veľmi rychlo. Niekedy sa teplota zmení i o niekoľko desiatok °C behom jedného dna. V zime je väčšina územia Fí0nska pod snehom. V južnom Fínsku je po väčšinu zimy niekoľko desiatok cm snehu, ktorý postupne pripadáva. Jazera v zime zamrzajú, obvykle v novembri, väčšie jazera v decembri. Rozmrzajú potom v apríli. Zamrza i okolné more, ktoré je nutno prorážať leadoborcami.

Štvrtina fínského územia leží za polárním kruhom. Ďaka tomu sa zda  zažíť polnočné Slnko. Čím viac na sever, tím je viac dňov, keď je to možné. Na severnom konci Fínska v lete Slnko nezapadá pre 73 dňov a v zime nevýde 51 dňov. V južnom Fínsku pak v lete síce Slnko zapadá, ale nezatmí sa. V dobe okolo letného slnovratu sú noci takzvane biele. Okolo zimného slnovratu  sú najkratšie dny asi pät až šesť hodín dlhé.

Politika

Fínska politika je založená na parlamentnom systému, ačkoli prezident ma také určité pravomoci. Väčšina exekutivnej moci zaleží na vláde (Štátna rada), ktorou vede predseda vlády vybraný parlamentom. Štátna rada je tvorená predsedou vlády, ministry jednotlivých ministerstev centrálnej vlády a také Kancerálom pre spravedlnosť, ktorý je najvyšším ochráncom práv vo Fínsku a dohlíží na zákonnosť jednání verejných činitelov a dodržiavanie základních ľudských práv.

Podla fínskej Ústavy je najvyššia legislativna autorita jednokomorový parlament (finsky Eduskunta). Ten môže menit Ústavu, odvolávať predsedu vlády a prehlasovať prezidentské vety. Jeho zákony niesu predmetom k súdnemu prezkumániu. Navrhuje ich Štátna rada alebo niektorý z poslancov. Poslanci sú voleni na štvorročnom období pomerným systémom. Volič môže pri voľbách dávať preferenčné hlasy jednotlivým kandidátom.

Súdní systém je rozdelen medzi súdy s bežnou občanskou a trestnou súdnou pravomocou a administrativním súdom riesači spory medzi jednotlivcami a administrativními orgánmi sšátu a obcí. Ich soudnou pravomocou vystihuje nasledujúcí príklad: Rodičia nespokojní s umístením ich dieťaťa do školy sa môžu odvolať proti školskému výboru k administrativnému súdu, protože umístení do školy je administrativne rozhodnutie. Fínske právo je kodifikované a súdní systém zostává z miestnych súdov, oblastných odvolacích súdov a Najvyššieho súdu. Administrativnej vetve zostává z administrativních súdov a Najvyššieho administratívneho súdu. Administrativní proces je populárnejší, pretože je lacnejší a predstavuje pre stažujúceho menšie finančné risky. Naviac existuje niekoľko zvláštnych súdov pre niektoré oblasti administrativy.

Parlament vznikol v roku 1906, keď začalo platiť všeobecné hlasovacie právo. Najväčšie strany v ňom zastúpené sú

Je nutno poznamenať, že Fínsko zostalo behom Studenej vojny demokratické, ačkoli politická atmosféra bola veľmi ovlivnená susediacím Sovietským svazom. Pomery sil stran sa vo voľbách menia len mierne, ale niektoré dlhodobé trendy sú viditelné.

Fínska Ústava a jej miesto v súdnom systéme sú neobvyklé, pretože neexistuje žiadna Ústavny súd a Najvyšší súd nemá výslvené právo prohlásiť nejaký zákon za neústavení. V principu, ústavnosti zákonov je vo Fínsku overená hlasováním v parlamentu. Ničmenej Ústavné komisie posudzuje nejasne zákony a doporučuje zmeny, pokud je nutno. V praxi Ústavnej komisie plnej povinnosti Ústavného súdu. Fínskou specialitou je možnosť prijímať v obyčajných zákonoch výjimky z Ústavy, ktoré sú prijaté istým postupom ako Ústavne dodatky. Príkladom je treba zákon o stavu pohotovosti, ktorý dává Štátnej rade výjimočne práva v prípade národného ohrozenia. Pretože tato práva hrubo porušuje základne ústavne práva, zákon bol prijatý istým spôsobom ako ústavní dodatok. Ničmenej môže byť zrušen istým spôsobom ako bežný zákon.

Všecky fínske súdy majú povinnosť dať prednosť Ústave pred obyčajným zákonom. Tato pojistka však zatím nikdy nebola využita.

Jediné daľšej europskej zeme, ktorá nemá Ústavní súd, sú Nizozemie a Spojene kráľovstvo (ktoré nemá písanu Ústavu vôbec).

Administrativne delenie


Dnes ma Fínsko šesť administrativních krajov (finsky lääni). Pravomoc kraja je súčásť výkonnej moci národnej vlády. Systém delenia zostal bez veľkých zmien prakticky od jeho vzniku v roku 1634 až do nového rozdelenia na väčšie kraje v roku 1997. Od tej doby se používá toto členenie:
  1. Južne Fínsko
  2. Západne Fínsko
  3. Východne Fínsko
  4. Oulu
  5. Laponsko
  6. Ålandy

Ålandy majú rozsiahlu autonomii. Podla medzinárodných dohôd a fínských zákonov regionálna ålandská vláda rieší niektoré záležitosti, ktoré inak prísluší do pravomocí krajov. Ålandy používa aj veľa výnimiek zo zákonodárstva Európskej Unie, napríklad sa na ne nevztahuje Europská Ústava.

Vo Fínsku je stále patrné delenie na regiony vzniklé postupnou kolonizácou Fínska. Dialekty, folklór, zvyky a pocity ľudí k príslušnosti sú spojene s historickými provinciami Fínska, i keď sa ďaka presídlenia 420 000 obyvatelov Karélie behom druhej svetovej vojny a urbanizacie v druhej polovice 20. storočia veľa rozdielov zjemnilo.

Miestna vláda je ďalej organizovana do 432 samosprávných obcí (finsky kunta). Od roku 1977 není žiadného rozdielu medzi mestami a ostatními obcami. Obce spolupracujú vo dvaciatich regionach. Obce majú pomerne rozsiahlu samosprávu, veľa si napríklad určiť, ako vysoké dane sa budú na ich území vybierať.

Ekonomika


Fínsko patrí medzi vysoké industrializované ekonomiky s volným trhom. Na hlavu vyprodukuje zhruba isto ako Spojene kraľovstvo, Francia, Nemecko alebo Taliansko. Životní standard vo Fínsku je preto vysoký. Medzi klíčové ekonomické sektory sa riadí priemyslová výroba, hlavne zpracovanie dreva a kovov, strojarenstva a odvetvia telekomunikací (menujme firmu Nokia) a elektroniky. Dôležitosť obchodov podtrhuje fakt, že se vyvážia takmer tretina z HDP. Až na drevo a niekoľko nerastov závisí hospodárstva Fínska na dovozu surovin, energie a také niektorých súčastí vyrábaného zboží.

Zemedelstvo je sebestačné v základních produktoch, pretože ho omedzuje podnebie. Značná časť venkovského obyvatelstva pracuje v lesníctva, ktoré patrí medzi dôležité exportne príjmové zdroje.

Ekonomický rast Fínska sa v posledních rokoch pohybuje v radu percent. Rýchlo sa zväčšujúca integracia zo západnej Európy – Fínsko bolo jednou z 11 zemí, ktoré v roku 1999 prijalo euro – bude pre budúce leto fínska ekonomika dominovať.

Demografie

Vo Fínsku sú dva úradne jazyky: fínština, ktorou hovorí 92 % obyvatelov, a švédština, materský jazyk pro 5,5 % populácie. Etničtí Fínovia a fínsky Švédovia tvoria, ako sa obecne prijímá, společný národ. Fínsky Švédovia žijú predevším v pobrežných oblastiach. Ďaka tomu pretrvává medzi etnickými Fínmi a fínskými Švédmi jemný kulturní rozdiel, keď etničtí Fínovia sú spíše zamerani na jazera a les a finským Švédom patrí spíše pobrežna kultura. Ničmenej tato diferencia je veľmi malá a obecne menšia ako rozdiely medzi kulturami východného a západného Fínska.

Dalšími menšinovými jazykmi sú ruština a estonština. V Laponsku žije asi 7000 Laponcov (alebo též Sámou) s vlastním ugrofinským jazykom Sámi.

Väčšina Fínov (84 %) patrí k Finskej evangelickej luteránskej církvi. 1% menšiny potom naleží k Fínskej pravoslavnej církvi. Zbytok tvorí pomerne malé skupiny z ostatních protestantských církví, rímsko-katolickej církvi, muslimovia a židovia. 14 % je potom bez vyznania. Nutné zdôrazniť, že medzi aktivne veriace sa riadí len veľmi malá časť populácie. Vo Fínsku ľudia platia cirkevnu daň, pokud náleží k niektorej z církví.

Po Zimnej vojne (potvrdzenej výsledkom Pokračovacej vojny) muselo byť 12 % populácie Fínska presťahovano. Vojnové reparacie, nezamestnanosť a nejistota v šanciach zostať suverénním a nezávislým štátom na Sovietskom svazu vedla ke značnej emigracie slábnoucej až v sedmdesiatich rokoch. Do tej doby emigrovalo zhruba pol milionu Fínov, hlavne do Švédska. Asi polovina emigrantov sa neskôr vrátila zpeť.

Od konca devadesiatých rokov Fínsko prijímalo uprchlíky a imigranty v mierítku porovnatelnom s skandinávskými zemami, ačkoli jejich celkový počet vo Fínsku je o mnoho menší. Značný podíl imigrantov pochádza z bývalého Sovietského svazu, ktorí sa považuje za etnické Fíny. Dnes se vo Fínsku hovorí viac ako dvaciatimi väčšími jazykmi (hovoriačích viacej než tisíc). Regionálne televízie dokonca vysielajú krátké zpravodajstvo nejen v angličtine a ruštine, ale napriklad aj v perštine.

Finská populácia bola vždy koncentrovaná v južnej části zeme, což urbanizácia v 20. storočí ešte zvýraznila. Najväčší a najdôležitejšie mesta vo Fínsku sú Helsinky, Tampere, Turku a Oulu, pritom Oulu je jediné mesto v severnom Fínsku s viac ako 100 000 obyvatelov.

Kultúra

Stará fínska kultúra vychádza z pôvodneho fínského pohanstva. Vianočne dárčeky ďetom nosí Joulupukki, miestna varianta Santy Clause.

Národním finským eposem je Kalevala. Z spisovatelou menujme Miku Waltariho a Tove Janssonovou, autorku oblíbených pohádok o Mumíncích. Veľmi oblúbeným je sport, úspěšnými sportovcami boli či sú napríklad Paavo Nurmi, Teemu Selanne či Mika Häkkinen. K životu každého Fína neodmyslitelne patrí sauna, náleží zda k štandardnému vybavenej domácnosti.

Za najväčšieho architekta sa považuje Alvar Aalto.

Hudba

Finským národním hudobním nástrojom je strunné kantele. Medzi fínskými skladateli vynikol zejména Jean Sibelius, veľmi oblúbené sú napríklad metalové kapely Nightwish, HIM (His Infernal Majesty) a Children of Bodom. V roce 2006 vyhrála fínska hard rocková/heavy metalová skupina Lordi Veľkou cenu Eurovize s 292 bodov (nový rekord) písničkou Hard Rock Hallelujah. Známí sú aj napríklad fínska folková skupina Värttinä, rockoví Leningrad Cowboys a v 70. rokoch 20. storočia veľmi úspešní Hurriganes.

Sviatky

Všetky oficialne sviatky vo Fínsku sú ustanovene zákonom. Sviatky sa delia na kresťanské a sekulárne, ačkoli veľa kresťanských sviatkov len nahradilo pôvodne pohanské sviatky. Medzi najdôležitejším kresťanským sviatkom patria Vianoce, Traja krály, Veľkanoc, Nanebevstupenie Pána, Svätodušná nedela a Sviatok Všetkých svtäých. Sekulárními sviatkami sú potom Nový rok, 1. máj (finsky Vappu) a letní slunovrat.

Medzi oficiálne sviatky sa riadí naviac všetky nedele. Keď sa pracovny týžden vo Fínsku zkrátil na 40 hodin, za sobotu sa prakticky staly tiež sviatky, i keď nie oficiálne. Veľkonočná nedela a Sviatok Všetkých svätých sú nedele, ktorým predchádza zvláštní druh sobot.

Obchody musia mať zo zákona v nedelu zatvorené. Výjimkou sú letné mesiace (od mája do augusta) a predvánočne sezóny (november, a december). Obchody s menej než 400 m2 plochy môžu mať v nedelu otvorené po celý rok okrem oficiálních sviatkov a niektorých nedelí, ako sú treba Den Matiek alebo Den otcov.


 

Finská hymna


Fínská hymna
ma dve jazykové verzie - fínskou Maamme a švédskou Vårt land.

Pôvodní text hymny bol napísan švédskym J. L. Runebergem, ktorého Fíny považovali za národného básníka. V tisku sa ukázal v roku 1846 ako báseň predcházajúci sbierku 35 poviedok o hrdinoch z dôb vojny proti Rusku (1808-1809). Súdí sa, že báseň bola inspirována maďarskou národnou hymnou z roku 1836. Obliba básne vzrástla, keď ju o dva roky neskôr Paavo Cajander preložil do fínštiny. Skladba s hudbou Nemca Fredrika Pacia bola poprvé verejná predvedená 13. mája 1848 behom slavností v Gumtaktu. Na istú melódiu vznikla neskôr aj estonská hymna.

Niektorí hudobníci kritici upozorňujú, že hudba sama není nijak zvlášť hudobne kvalitná a jedná sa vlastne len o prepracovanie starej nemeckej pijackej piesne. Podobne je terčem kritiky i fakt, že Pacius bol Nemec a slova boli Runebergom napísané najprv švédsky. Taký fakt, že za svoju považujú pieseň i Estónci, viedlo v minulosti k návrhom, aby sa fínskou hymnou stala Sibeliova Finlandia. Jej nevýhoda ale je, že je to čisto instrumentálna skladba a nedá sa na ňu prakticky spievať. Je veľmi nepravdepodobné, že by sa  finská hymna zmenila.

Není bez zajumavosti, že pieseň Maamme není oficiálne potvdená hymnou Fínska. Ako hymna sa používa iba ako tradícia.

Text a slovenský preklad

Maamme

Oi maamme, Suomi, synnyinmaa,

soi, sana kultainen.

Ei laaksoa, ei kukkulaa,

ei vettä, rantaa rakkaampaa,

kuin kotimaa tää pohjoinen,

maa kallis isien.


On maamme köyhä, siksi jää,

jos kultaa kaivannet.

Sen vieras kyllä hylkäjää,

mut meille kallein maa on tää,

sen salot, saaret, manteret

ne meist on kultaiset.


Ovatpa meille rakkahat

koskemme kuohuineen,

ikuisten honkain huminat,

täht´yömme, kesät kirkkahat,

kaikk´kuvineen ja lauluineen

mi painui sydämeen.


Täss auroin, miekoin, miettehin

isämme sotivat,

kum päivä piili pilvihin

tai loisti onnen paistehin,

täss Suomen kansan vaikeimmat

he vaivat kokivat.


Tään kansan taistelut ken voi

ne kertoella, ken?

Kun sota laaksoissamme soi,

ja halla näläntuskan toi,

ken mittasi sen hurmehen

ja kärsimykset sen?


Täss on sen veri virrannut

hyväksi meidänkin,

täss iloaan on nauttinut

ja murheitansa huokaillut

se kansa, jolle muinaisin

kuormamme pantihin.


Tääll´olo meill on verraton

ja kaikki suotuisaa,

vaikk onni mikä tulkohon,

maa isänmaa se meillä on.

Mi maailmass on armaampaa

ja mikä kallimpaa?


Ja tässä, täss´ on tämä maa,

sen näkee silmämme.

me kättä voimme ojentaa

ja vettä rantaa osoittaa

ja sanoa: kas tuoss´ on se,

maa armas isäimme.


Jos loistoon meitä saatettais

vaikk´ kultapilvihin,

mis itkien ei huoattais,

vaan tärkein riemun sielu sais,

ois tähän köyhään kotihin

haluamme kuitenkin.


Totuuden, runon kotimaa

maa tuhatjärvinen

miss´ elämämme suojan saa,

sa muistojen, sa toivon maa,

ain ollos, onnees tyytyen,

vapaa ja iloinen.


Sun kukoistukses kuorestaan

se kerran puhkeaa,

viel lempemme saa hehkullaan

sun toivos, riemus nousemaan,

ja kerran, laulus synnyinmaa

korkeemman kaiun saa.

Vårt land

Vårt land, vårt land, vårt fosterland,
ljud högt, o dyra ord!
Ej lyfts en höjd mot himlens rand,
ej sänks en dal, ej sköljs en strand,
mer älskad än vår bygd i nord,
än våra fäders jord!

Din blomning, sluten än i knopp,
Skall mogna ur sitt tvång;
Se, ur vår kärlek skall gå opp
Ditt ljus, din glans, din fröjd, ditt hopp.
Och högre klinga skall en gång
Vår fosterländska sång.

Moja zem (preklad fínskej verzie)

Moja zem, moja zem, moja vlasť
krásne znie tvoje meno
Žiadne hory nebies sa dotýkajúce,
žiadne skryté údolia, žiadne vlnami omývané pláže
niesu tak milované, ako náš sever
naša zem predkov!

Kvet tvoj dlho bol lupienkom,
teraz dozrál môže vyraziť
Hla, naša láska vyrastá
jeho lesk, radosť, nadej, nadšenie
A jasnejšie nastanú časy
tu pieseň nech spieva naša zem

Jean_Sibelius_-_Finlandia_Hymni.mp3 (2133 KB)

National_Anthems_-_Finland.mp3 (1949 KB) 
TOPlist